HRA

Hra sa odohráva v uzatvorenom svete, čo je opakom otvorených svetov ako ich nájdete v Oblivione, Gothicu, či Sacred. Klasickým príkladom uzatvoreného sveta sú hry Neverwinter Nights, Baldur‘s Gate alebo Star Wars: KoTOR. Ale ani tu sa Zaklínač nedá porovnať priamo so svetom týchto hier a vytvára osobitý žáner. V celej hre, ktorú predstavuje približne 100 hodín hrania, je len 16 lokácii (krypty, kanalizácie a hrobky neboli započítané). Lokácie sú ale pomerne veľké a ani raz som nemal pocit, žeby bol svet malý.

Hra predvádza aj ďalšiu novotinu v RPG a to skvelú interakciu s prostredím. Ľudia na vás reagujú, keď idete okolo nich pokrikujú „Zaklínač, schovejte ženy!“ alebo „Zaklínač, to nám byl zasraný čert dlužen.“ Nájdu sa ale aj dámy, ktoré sa vás spýtajú „Ty meče asi nemáš jen pro parádu, co?“. Dámy povoľnejších mravov, stojace na každom rohu po vás pokrikujú „Nechceš si zašukat?“. Jednoducho interakcia medzi hráčskou postavou a NPC je skvelá. Rovnako ale prebieha aj vnútorná interakcia medzi NPC. Ľudia sa medzi sebou rozprávajú a niekedy je to dosť zábavné si to vypočuť. Hrdlorezi debatujú o prostitútkach, ktoré im nezaplatili, vojaci o nízkom plate, hostia v krčme o situácii v krajine. Čo ma ale úplne prekvapilo, bola situácia, keď začalo pršať. Všetci obyvatelia sa začali skrývať pod strechy, dokonca aj psi, jediný kto chodil po daždi, boli vojaci na hliadkach, ktorí to komentovali slovami „A chčije a chčije.“ alebo „Lije jak z konve.“ Ženy začali počas búrky nadávať, že im zmokne prádlo. Jednoducho taký malý skutočný svet. Keď padla noc, ľudia sa začali vytrácať a postupne sa rozsvecovali domčeky a lampáše pri dverách. A vyliezali potvory. Túlať sa v noci je ešte aj v meste nebezpečné, v temných uličkách na vás skočí fledder, čo je taký nižší upír a miestami číhajú aj vrahovia Salamandry.